Zasiahnutá Šípom

Autor: Mária Hortová | 23.11.2012 o 14:53 | (upravené 23.11.2012 o 21:20) Karma článku: 15,72 | Prečítané:  811x

Jesenné počasie sa častokrát spája s hmlou, mrholením, dažďom a u mnohých z toho vyplývajúcou zlou náladou, či ospalosťou a únavou. Typické vyjadrenie pre upršané zamračené počasie je „nič sa mi nechce“. Ale nič nie je také tmavé, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Závisí, z akého uhla sa na danú „vec“ pozeráme. Názornú ukážku som zažila nedávno vo veľkom. Chcem sa o tento svoj zážitok podeliť.

Posledné dni bolo hmlisté počasie s občasným mrholením. Aj keď som sa rozhodla ísť na hory, bola ráno hustá hmla. Ale to ma neodradilo. Smerujem na Šíp, kopec vysoký 1170 mnm. čnejúci nad Kraľovanmi. Konečne ma vlak vysadil v Stankovanoch a zmizol v hmle smerom na juhovýchod. Po neznačenom chodníčku, ktorý miestni nazývajú „rybka“, sa dvaja odvážni pútnici dostali z údolia Váhu na Podšíp. Je to čarovné miesto, dreveničková osada vo výške 750 mnm. Hustá hmla zahaľuje výhľad na panorámu Malej Fatry. Ale krásne chatky sa dajú obdivovať aj tak.

2.JPG

Temný strážca bezpečia učupených domčekov budí rešpekt.

1.JPG

Mrzí ma, že z krásneho výhľadu nič neuvidím, iba tie šedé stromy v lese a zablatený chodník pod nohami a pár metrov pred seba. A k tomu to deprimujúce kvapkanie vyzrážanej vody z konárov stromov.

3.JPG

Zmierená s ďalším hmlistým dňom bez slnka kráčam strmým chodníkom do kopca. Na klzkých koreňoch sa šmýka a blatistý terén sa zosúva pod nohami. Keď dvíham oči od zablatených topánok, svitá mi nádej.

4.JPG

S radostným očakávaním vykročím rýchlejšie. Ako vystupujem z hmly, pomedzi stromy sa už črtá prekvapenie.

5.JPG

Ešte pár výškových metrov a les už zalievajú slnečné lúče.

90.JPG

A to, čo vidím...

7.JPG

...ľudské oči často nevidia.

6.JPG

8.JPG

Celé údolie Váhu ukryté pod oblakmi. Z mora trčia vrcholce hôr od Západných Tatier dookola všetky: Choč, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Martinské hole, Malá Fatra...

9.JPG

Na čo človek myslí, keď mu krajina leží priamo pod nohami?

91.JPG

Cítim sa slobodná ako vták. Všetky starosti, trápenia, stresy a ostatná „špina“ ostali tam dole. Ukryté v mrakoch všedných dní. Nemajú na mňa dosah.

92.JPG

Cez oblaky počuť tlmený hukot áut a trúbenie vlakov uháňajúcich popri Váhu...je to všetko tak ďaleko a tak krásne zahmlené. V mojej hlave je však jasno.

95.JPG

Viem, kto som a kam kráčam.

94.JPG

Slnko klesá k horizontu prekvapivo rýchlo. Treba sa prebrať z rozprávky a vrátiť sa do reality tam dole.

93.JPG

V srdci si chcem odniesť čo najviac z tohto miesta – také to horiace svetielko.

97.JPG

Šero sa už začína rozprestierať a ja na rozlúčku zakričím ponad tie mraky. Určite ma počuli až na Chopku...

98.JPG

Aj keď sa vrátim dole, do hmly, šera a teraz aj tmy, viem, že tam hore bude ráno zas svietiť slnko. A aj keď práve cez mraky neprenikne, predsa svieti. Treba sa len postaviť na správne miesto, aby som jeho lúče mohla zachytiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?