5. časť - Keď je veľmi dobre, je to predzvesť skazy

Autor: Mária Hortová | 28.2.2011 o 9:40 | (upravené 22.3.2011 o 20:35) Karma článku: 7,54 | Prečítané:  348x

Z alberque v Polanco sme vyrazili skoro ráno, značne nevyspatí kvôli stiesneným pomerom na trojposchodke. Ale ranné veselé slnko a cesta vedúca popri dymiacej továrni v Barrede sa postarali o dobrú náladu.

P8200858.JPG

Po krátkom putovaní sme prišli do krásneho historického mestečka Santillana de Mar. Krásne historické jadro obce bolo vkusne upravené a plné turistov. A predsa nestratilo vidieckeho ducha. Stretli sme niekoľko pútničiek. Jedna Britka ledva nôžky prekladala, o bakuli, mala problémy s kolenami a otlaky, ale neustále úsmev na tvári. Táto veľmi príjemná a zaujímavá osoba nám spestrila prechod pestrým mestečkom.

P8200863.JPG

S pribúdajúcimi hodinami slnko stále viac pražilo. Prechádzali sme krásnym vidiekom, pomedzi lúky, polia, maštale a pasienky. Oceán bol na dohľad. Mapa nám sem-tam prezradila aj názov dedinky, ktorou sme šli. Na obrázku je dedina Caborredondo. Čierno-biele fľakaté kravy splývali s vrecami s neznámym obsahom.

P8200875.JPG

Stretali sme stále viac pútnikov, hlavne cyklistov. Poznali sme ich podľa svätojakubskej mušle, znaku pútnika. Väčšina z nich smerovala do ubytovne v Cóbreces. Táto dedina ma prekvapila. Tvorilo ju pár domčekov, ale mali dva veľké chrámy, obrovské. Jeden bol súčasťou kláštora, kde bola aj ubytovňa, v ktorej sme sa zložili. Mala jednu zaujímavosť. V posteliach boli hrubé mäkké matrace, takže človek sa zaboril ako do vane. Noc som strávila na karimatke na zemi. A ešte jedna raritka, tu sa mi prvýkrát stalo, že mi niekto nadával, že neviem po španielsky. Niektorým miestnym občanom asi vadil ruch spojený s pútnikmi. Ani sa im nečudujem.

P8200878.JPG

Ďalší východ slnka sme vítali už nabalení a kráčajúci smerom na západ. Najbližšiu zastávku sme mali „raňajky na pláži“ v Comillas – s výhľadom na športujúcich dovolenkárov.

P8210906.JPG

V meste mali práve nejaký „kravský festival“ či výstavu, niečo také. Za mestom pokračujeme mierne do kopcov. Je sparno, blízke hory sú v opare. Zachraňuje to občasný mierny vánok od oceánu, ale aj tak je okolo 35 stupňov. Uprostred polí nás značka upozornila na pustovňu sv. Anny – ermita de Santa Ana. Takéto stavby sme videli často. Schodíkmi sa dalo vyjsť až k zvonom a vyskúšať ich zvuk.

P8210913.JPG

Na kúsku cesty nás sprevádzalo stádo kozliatok.

P8210917.JPG

Konečne sa blížime k dnešnému cieľu. Pôvodne rybárske mesto San Vicente de la Barquera, ktoré vzniklo ešte niekedy v 12. storočí. Leží na sútoku rieky do mora. Vchádzame doň po starovekom moste “puente de la Maza“ a doprajeme si oddych v palmovom hájiku.

P8210920.JPG

Práve majú v meste fiestu. V centre stoja stánky, v ktorých dobovo oblečení ľudia ponúkajú svoje výrobky alebo jedlo. Dá sa tu nájsť toho dosť – od syrov, mäsa, koláčov až po šperky či veštenie. Tento umelecký kováč predvádzal svoje umenie spolu s oheň chrliacim drakom.

P8210941.JPG

Alberque sme našli rovno pod kostolom pri mestských hradbách, ktoré obkolesujú hradný vrch. Správcami boli starší pár. Zvyknú mávať s pútnikmi spoločné večere, ale práve dnes majú pokazenú kuchyňu. Takže sme vyrazili za jedlom do mesta.

P8210931.JPG

Ubytovňa pozostáva z dvoch miestností plných poschodiek, kúpeľní, kuchyne a spoločenskej miestnosti. Pred vchodom je lúčka ohraničená hradbami s výhľadom na okraj mesta, rieku a more. Postele stráži verná mačka obrovská, ktorá ani za nič nechce zliezť. Vo vnútri možno stretnúť aj psa s prosiacimi očami alebo niektorého mladšieho člena z rodiny správcov ubytovne. Celkovo tu vládne družná nálada, mierne vyrušená oslavami mesta.

P8210932.JPG

Nedeľa začala zvoľna. Spoločné raňajky, pri ktorých správca všetkým vysvetlil ďalší úsek cesty a upozornil na nástrahy. Čakal nás úsek po frekventovanej asfaltke – hlavný ťah. V mestečku Unquera sme prekročili rieku Deva, čím sme sa dostali z Cantabrie do Astúrie. Najbližšie sa dalo nocovať v Colombres v telocvični, ale bolo ešte skoro, tak sme pokračovali, netušiac, čo nás čaká. Najskôr sa pokazilo počasie, temné chmáry viseli z neba. Ďalšie zistenie sa týkalo značky. V Astúrii sa vo veľkom stavia diaľnica, vďaka čomu úseky značených chodníkov zanikli a dočasné značenie je chabé – napríklad sme šli po šípke, ktorá po pár kilometroch na križovatke zmizla. Alebo nás viedla po pobrežnej turistickej ceste kopírujúcej pobrežie, čo nadrobilo veľa kilometrov a nakoniec ústila do plážového campu. Síce krásne miesto, ale nevedeli sme sa odtiaľ vymotať.

P8220974.JPG

Nemali sme ani mapu, lebo v každej provincii sme dostali takú, ktorá končila hranicou. Pomaly sa stmievalo a do najbližšieho mesta to bolo po frekventovanej ceste  8 km. Niektorí vodiči na nás trúbili, iní nám mávali. Keď značka odbočila z cesty, s radosťou sme ju nasledovali. Ale beda, voviedla nás do dvora, kde na nás vybehol zúrivý pes a skoro mi spôsobil zástavu srdca od strachu. Pokračovali sme teda radšej po ceste do mesta.

P8220979.JPG

V hustnúcom šere sme vošli do mesta Llanes, kde sme najskôr získali mapu mesta a zoznam ubytovní. Po strastiplnom blúdení mestom sme zistili, že ubytovne sú už všetky plné a staničný penzión, či hotely drahé. Znechutení sme dali mestu zbohom a vykročili do tmy.

P8220982.JPG

Za mestom sme hľadali vhodné miesto na spanie pod širákom. Ale hustota osídlenia a rozdielne predstavy o tom, čo je vhodné na prespatie nás prinútili prejsť ďalších pár km, kým sme našli lúku. Keďže bola už hustá tma a nič sme nevideli, zložili sme sa na zarosenú trávu. Pálčivá bolesť chodidiel odháňala odo mňa ešte dlho spánok. Veď ten deň prešli cez 45 km a všetko po asfalte. Môj denník má zaznamenané poučenie z toho dňa: „Dnešný deň je dôkaz, že keď je veľmi dobre, tak je to predzvesť skazy. Aby sa človek príliš netešil.“

Ráno sme vstali neskoro. Hladní a špinaví ako praví pútnici sme ticho kráčali prekrásnym krajom pláži napravo a vysokých hôr naľavo. Nad tým všetkým svietilo slnko a žiarila modrá obloha, ktorú križovali škriekajúce čajky.

P8230992.JPG

Vôbec som si tú krasu nedokázala vychutnať. Putovania som mala plné zuby. Podľa denníka: „Smrdím, že okoloidúce muchy kapú, ledva sa vlečiem a nasledujúce kilometre ma desia.“ Nemohli sme nájsť vodu, preto sme si pýtali na farme a dostali sme novú nenačatú fľašu minerálky. Milí ľudia. Okolo obeda sme dorazili do mesta Nueva, kde sme nakúpili jedlo a pokračovali v ceste, napriek protestu nôh. Námaha bola odmenená, po 2 km sme došli do dedinky Piñeres, kde sme našli ubytovňu v prístavbe domu za rozumnú cenu. Konečne mám varené jedlo, môžem si oprať veci a dať sprchu – pre istotu aj do zásoby. V zmysle včerajšieho poučenia sa schyľuje na riadnu búrku a dážď. Ale nám to nevadí.

Ráno nás víta zachmúrené nebo a svieži vzduch. Hory sú zahalené závojom čiernych mrakov.

P8241025.JPG

Vchádzame do mesta Ribadesella, ktoré sa rozprestiera okolo veľkej pláže. V centre sme našli kostol sv. Márie Magdalény zaujímavý svojou architektúrou a dominantnou sochou Krista nad vchodom.

P8241039.JPG

P8241030.JPG

Dostali sme sa na pobrežnú poľnú cestu, ktorou pokračujeme míňajúc krásne malé pláže a zálivy. Tento kraj mi učaroval. Zlatý piesok, skalnaté útesy, vysoké hory a hučiaci oceán.

P8241059.JPG

P8241060.JPG

Postupne sa vďaka silnému vetru vyčasilo a to rozhodlo, že ostávame pokochať sa tou krásou.

P8241067.JPG

Zložili sme sa v alberque v dedinke La Isla, ktorý spravovala milá babka. Len sme zhodili batohy a ponáhľali sa späť k pobrežiu. Za dlhé roky mojej pozemskej púte som krajšie miesto nevidela – tmavomodrý oceán, vysoké hory, voda špliechajúca o útesy a skaly.

P8241101.JPG

Aj miestny kostolík zapadá do čarovného prostredia dedinky.

P8241123.JPG

Podľa brožúrky, ktorú sme dostali na začiatku putovania sme v polovici trasy a skončil 16. deň cesty.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?