reklama

3. časť: Lezamo - Bilbao - Pobeňa - Islares

Z Lezama sme vyrazili v dobrej nálade, bolo nám veselo, nepršalo, sviežim tempom sme kráčali asfaltkou do mestečka Zamudio, kde sme si dali raňajky. Konečne sme zohnali slaninu a „chlieb“ – mal asi viac éčok ako môj index, ale nebola to biela bageta, to bolo podstatné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ďalej cesta stúpala do kopcov. Napriek asfaltu sa dobre kráčalo, až sme došli nad mesto Bilbao. To nás vítalo v celej kráse v doline pod nami, nad hlavou čierňava a medzitým dúha.

Obrázok blogu

Netrvalo dlho a začalo pršať a skôr než sme vošli do prvých ulíc mesta, lialo celkom kvalitne. V tom lejaku sme stratili značku, čo bolo dosť zlé, lebo sme nemali mapu mesta. Snažili sme sa dostať späť na značenú cestu, čo sa nám vďaka usmerneniam od miestnych aj podarilo. Prekročili sme rieku a blúdenie pokračovalo v novších štvrtiach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pýtali sme sa na albergue, nasmerovali nás k hostelu s názvom „Bilbao albergue“, noc za 20 éčok, to sa nám nepáčilo, tak sme šli radšej preč. Nevedeli sme kde budeme spať. Karimatky sme síce mali, ale ten dážď.

Obrázok blogu

Pokračovali sme ďalej po značke „camino de Santiago“ dlžizným schodiskom hore. V diaľke sme videli, že sa zas blíži lejak, obliekli sme pršiplášte a práve keď začali padať prvé kvapky videli sme pred sebou budovu starej školy, s ihriskom a nápisom „albergue“. Síce sme cez deň veľa neprešli, len asi 16 km, boli sme radi, že máme strechu nad hlavou. Zložili sme sa, ja som si zdriemla a vyrazili sme späť do mesta. Zliezli sme zas to schodisko, už som to aj rátala – 400 schodov. Hodinu sme šli mestom, cez černošskú štvrť, kde sa k nám pripojili na semaforoch dvaja černosi zo Zambie, pýtali sa, či niečo nepotrebujeme. Potom sme doblúdili až k „Basilica de Begoňa“, práve začínali bohoslužby, ten deň slávili nanebovzatie P. Márie. Po omši sme si nafotili chrám a išli nakúpiť. Na našu radosť sme našli Lidl, cestu späť sme už absolvovali mestskou dopravou, keďže o desiatej zatvárali albergue. Na zastávke sme stretli spolupútnika – Španiela Dávida. Tváril sa, že pozná trasu, ale nevyšlo mu to, vystúpili sme skoro a museli sme zas vyšľapať tie schody.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ráno sme vyrazili z ubytovne ako poslední, však je nedeľa, času dosť. Vyšli sme až na vyvýšeninu nad mestom a odtiaľ nás značka zviedla k továrňam do doliny, aby sme zas mohli vyliezť na protiľahlý kopec. Tu medzi vrchmi žijú ľudia skoro ako farmári, majú gazdovstvá, traktoríky, po ceste behajú sliepky a psy.

Obrázok blogu

Kúsok sme šli starovekou cestou, taká kamenná, nepohodlná, samý šuter, krížom – krážom, ale vždy lepšia ako ten asfalt po celé dni.

Obrázok blogu

Z kopca sme zišli do priemyselnej štvrte Barakaldo, po blúdení ulicami sme sa dostali na chodco-cyklistický chodník, ktorý nás priviedol až do štvrte Sestao, kde bola cesta rozkopaná, takže sme stratili značku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ochotný miestny pán nás navigoval, aby sme správne trafili do štvrte Portugalete.

Obrázok blogu

V Portugalete sa práve slávilo, mali hody, veľká fiesta. Keď sme si šli pozrieť kostol, ujal sa nás na ulici akčný dedko trpasličieho vzrastu, letom nám vybavil pečiatku do credenciálov, poukazoval ulice so stánkami, atrakciami, hudbou, jedlom až sme sa zrazu ocitli za mestom. Nič sme si nestihli ani kúpiť, hoci tam bolo veľa jedla, v tom dave sme nemohli dedka stratiť, to by sme boli stratení. Bol moc rýchly, ani len odfotiť sme sa s ním nestihli. „Buen camino“ – a už ho nebolo.

Obrázok blogu

Pred nami bol zas chodco-cyklistický chodník, pripojili sme sa k Nemcovi Filipovi, ktorý vďakabohu vedel po anglicky a v družnej debate sme prešli pár km, až kým si nohy nepýtali pauzu. Po 10 km asfaltového chodníka sme došli do mestečka Zierbana pre veľkej pláži – Playa de la Arena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrovská piesková pláž, útesy a most do dediny Pobeňa. Chceli sme ísť ďalej, ale od miestnej predavačky sme sa dozvedeli, že je tu albergue a ďalší je až 20 km odtiaľ. Náš knižný sprievodca zas podal nejaké skreslené informácie. Ale mne to vyhovovalo, konečne sa môžem hodiť do plaviek a skočiť do tých vĺn. Skvelý relax.

V ubytovni sme si ešte uvarili instantnú polievku v mikrovlnke (varič nehrozil) na oklamanie hladného žalúdka. V našich zásobach boli už len sušienky a marmeláda, najbližší obchod nevedno kde. Bude asi pôst. Môjho parťáka premohol spánok, ja som si šla pofotiť more a pokecať s anglicky hovoriacimi spolupútnikmi.

Ráno sme vyrazili, strmým schodiskom sme sa dostali na pobrežnú cestičku. Síce asfalt, ale krásne prostredie.

Obrázok blogu

Po pobreží oceána, kde sa vlny pod nami rozbíjali o skalné útesy.

Obrázok blogu

Tak sme došli do dedinky Ontón, kde sa žltá šípka stáča do hôr. My sme ju odignorovali a pokračovali po asfaltke, ktorá išla do mesta o 8 km kratšie. Kedysi sa používala cesta cez hory, ale keď postavili novú diaľnicu, bočné komunikácie sa odľahčili a teda sa dá po nich bezpečne kráčať.

Obrázok blogu

Z dedinky Mioňo až do mesta Castro Urdiales sme kráčali zas chodníčkom po pobreží, dokonca tam boli aj tunely.

Obrázok blogu

V meste Castro Urdiales sme nakúpili jedlo, najedli sa pod krásnym starým mestským hradom v spoločnosti zvedavej čajky a pozreli si arénu na býčie zápasy.

Obrázok blogu

Po krátkom oddychu sme sa pokračovali v ceste cez Cerdigo až do Islares.

Obrázok blogu

Tam sme chceli za mestom zakempiť, ale zas sme našli v dedine ubytovňu, o ktorej náš sprievodca nemal ani potuchy. A bol v nej varič, teda sme tam ostali. Zložili sme sa a zamierili na pláž, to sme ešte nevedeli, že je tak kilometer od ubytovne. Ale slaná voda robí dobré chodidlám, takže sme si zaplávali a vyslnili sa.

Obrázok blogu

Hneď vedľa ubytovne bolo večšie trávnaté priestranstvo, miestni občania mali práve futbalový zápas a niečo oslavovali, obrovské podium s hlučnou kapelou, stánky s jedlom a pivom, kopec hlučných ľudí, pečie sa krava – proste fiesta a pre nás to znamená lacné pečené mäso, pivko a slabý spánok. Mimochodom, milujem vynálezcu technických štupľov do uší.

Máme za sebou štvrtinu cesty.

Mária Hortová

Mária Hortová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý sa snaží chodiťpo svete s otvorenými očami a srdcom a vnímať "to, čo je za tým, čo vidím". Zoznam autorových rubrík:  CAMINO DE SANTIAGOInéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu